© Farnosť Huncovce, 2016 Designed for resolution 1024 x 768 webmaster
Na základe viacerých historických záznamov je vidieť, že huncovská farnosť už v druhej polovici
trinásteho storočia patrila medzi veľmi významné spišské farnosti. O jej starobylosti svedčí aj pôvodne románsky
kostol, siahajúci do polovice 13. storočia a prebudovaný možno v roku 1409 v gotickom slohu, ako aj starobylý
kríž v ňom zo 14. storočia (tento kríž môžeme vidiet na ľavej stene presbytéria). Podľa všetkého bol aj tento
kostol istý čas dvojloďovým kostolom, ktorého klenba spočívala na jednom strednom stĺpe (ako to môžeme
dodnes vidieť vo farskom kostole sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici). Pôvodne bol zasvätený Všetkým svätým a mal
5 gotických oltárov (Hlavný oltár Všetkých svätých, bočné oltáre Utrpenia Pána, Panny Márie, sv. Mikuláša a sv.
Anny). Tieto oltáre pri požiari v roku 1825 zhoreli. Vo vítaznom oblúku bola kalvária s krížom a so sochami sv.
Jána evanjelistu a Panny Márie. Okrem už spomínaného gotického kríža sa zo starého vnútorného zariadenia
kostola zachovala aj ranobaroková organová skriňa zo 17. storočia. Tá bola zakúpená v roku 1792 od mesta
Spišská Nová Ves. Je trojdielna a je ozdobená sochami kráľa Dávida a dvoch anjelov. V roku 1955 bol do
kostola dodaný nový organ, ktorý bol zamontovaný do skrine starého organa. Aj niektoré píštaly zo starého
organa boli použité v novom. Niektoré z nich pochádzali z roku 1653.
Kostol v roku 1825 (2.7.) vyhorel aj s celým interiérom (okrem sakristie), gotická klenba spadla. Oheň
vtedy spálil takmer celú obec. Po tomto požiari bol v roku 1834 na miesto hlavného oltára postavený oltár, ktorý
biskup Jozef Bélik pri stavbe nového kostola pri štiavnickom kaštieli odstránil a daroval huncovskému kostolu.
Tento oltár bol v roku 1929 odstránený a na jeho miesto prišiel terajší hlavný oltár, ktorý bol postavený podla
plánu farára Štefana Hajóša. Tento oltár požehnal 14. septembra 1930 biskup Ján Vojtaššák. Na začiatku 20.
storočia pribudli ešte dva bočné oltáre, dnes už nejestvujúce: v roku 1906 oltár Panny Márie Lurdskej a v roku
1928 oltár sv. Terézie od dietata Ježiša. Veža kostola bola opravovaná v rokoch 1829 – 1831. Drevo poskytol
biskupský úrad, pričom nariadil miestnemu farárovi, aby zvyšky roztopených zvonov dopravil do košickej
zvonolejárskej dielne a kým budú nové, mal sa pre Huncovčanov zložit zvon z veže kostola vo Velkej Lomnici.
Nové zvony boli dodané už roku 1829. Posvätil ich 17. novembra biskup Jozef Bélik, ktorý tieto nové zvony
zaplatil. Roku 1836 boli na opravenej veži inštalované hodiny. Mechanizmus z týchto hodín je v súčasnej dobe
vystavený vo vstupných priestoroch tunajšieho obecného úradu. Po tomto požiari Spišská stolica v auguste roku
1828 prikročila k tvrdším opatreniam, medzi ktorými sa spomína aj to, že ku zničenému kostolu sa mala urobiť
murovaná ohrada. Počas prvej svetovej vojny boli kostolné zvony zhabané a použili sa ako materiál na liatie
kanónov. Pričinením farára Štefana Hajóša boli zadovážené nové zvony. Najprv to boli zvony Mária, Katarína a
Samuel. Ich posviacku spolu s posviackou bočného oltára sv. Terézie a sochy Božského Srdca vykonal 25.
novembra 1928 biskup Ján Vojtaššák. Taktiež 9. mája 1937 posvätil veľký zvon Crux. Podľa jedného z nápisov
na kostole bol renovovaný v roku 1864. Šlo pravdepodobne o kostolnú vežu. Tá bola opravovaná aj v roku 1934.
V roku 1814 bola na hranici chotárov Huncoviec a Velkej Lomnice postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Staré kanonické vizitácie spomínajú, že kostol má aj veľmi starobylú kryptu. Do nej pochovávali svojich
zosnulých zemepánske rodiny Székelyova, Berzeviczyova a Mattyaszovska. Boli tu (alebo v kostole) pochovaní
aj 4 huncovskí farári: Paumeister, Pinterics, Lechleuthner a Szignarovits. Mená huncovských farárov z prvých
storočí jestvovania farnosti nepoznáme. Sú známe iba od roku 1519, kedy sa začala viesť zápisnica Bratstva
farárov štrnástich královských miest. Tam sa spomína, že v tom roku (a akiste aj neskôr) tu bol farárom istý Ján.
Nástup reformácie zasiahol aj do života farnosti v Huncovciach. Jej vplyv sa začal prejavovať počas pôsobenia
farára Juraja Künascha, ktorý tu pôsobil od roku 1548. Niekedy v priebehu rokov 1553 – 1558 prešiel k
protestantom. Prechod farára na evanjelické vierovyznanie bol dôležitým signálom na to, aby aj prevažná čast
obyvateľov obce, včítane zemepána, zmenila náboženstvo. S prechodom obce na luteránsku vieru sa
pochopiteľne do rúk evanjelikov dostali aj miestny kostol a škola. O Huncovciach možno povedať, že do 70-tych
rokov 17. storočia boli evanjelickou obcou. Kostol bol navrátený katolíkom až v roku 1672. Po jeho prevzatí bola
fara v Huncovciach daná do správy rehoľníkom. Nebolo to nič prekvapujúce, pretože v tom čase bol na Spiši
ešte nedostatok katolíckych kňazov. Spravoval ju rehoľný Rád sv. Pavla, prvého pustovníka – Pavlíni až do roku
1788. Po nich už farnosť spravovali farári, ktorí boli svetskými, diecéznymi kňazmi. (Ako zaujímavosť možno
označiť to, že v roku 1694 bola v našom kostole pokrstená turecká slúžka, ktorá prijala kresťanské meno Marína
Katarína.)
Počas pôsobenia pavlínov bola zreteľná snaha o rekatolizáciu miestneho, prevažne evanjelického
obyvateľstva. Využívali na to nielen silu slova, ale aj iné spôsoby. Napr. farár Anton Gleser počas svojho
účinkovania presadil, že evanjelickí učitelia bývajúci v katolíckych školách v Huncovciach a vo Veľkej Lomnici sa
museli z nich vysťahovať. Ignác Lechleuthner počas svojho pôsobenia priviedol ku katolíckej viere 44 osôb.
Medzi nimi boli aj 3 kalvíni, 3 židia a 35 evanjelikov. Väcšina z nich boli miestni obyvatelia. Ten istý farár postavil
v roku 1775 faru z kameňa a dreva. V roku 1776 opravil v kostole kamennú dlažbu, postavil novú kryptu, novú
strechu. Nad sanktuáriom bola natretá vežička s pozlátenou gulou a pozláteným železným krížom. V roku 1786
(15.10.) fara vyhorela a po tomto požiari bola rozšírená. V kanonickej vizitácii z roku 1832 sa uvádza, že fara v
roku 1818 (14.12.) znova vyhorela a po požiari bola opravená. Počas prvej svetovej vojny bola fara obsadená
vojskom a spustošená. Obnovená bola počas pôsobenia farára Štefana Hajóša. Posledné úpravy na fare boli
urobené v rokoch 2003-2004. Kostol prešiel ostatnými úpravami v rokoch 1980-81 a naposledy v roku 2005. K
huncovskej katolíckej fare ako filiálka patrila Veľká Lomnica. Velká Lomnica bola pôvodne samostatná farnost.
Po reformácii ju však 107 rokov spravovali evanjelici. V roku 1672 potom prevzali správu Huncoviec a Velkej
Lomnice pátri Pavlíni a Veľká Lomnica sa tak stala filiálkou. Bola ňou až do 30. júna 1946. V rokoch 1677 –
1692 boli začas filálkou aj Žakovce. Filiálkou bola aj Tatranská Lomnica a neskôr i Tatranské Matliare. Od
1.7.1943 sa stali súčasťou novovytvorenej samostatnej farnosti Vysoké Tatry. V podstate z peňazí zozbieraných
od hostí sa podarilo v roku 1902 postaviť v Tatranskej Lomnici kaplnku, zasvätenú Nanebovzatiu Panny Márie.
Huncovskí farári neboli povinní v nej konať bohoslužby. Konali ich kňazi spomedzi kúpeľných hostí. Ak neboli,
tak aspoň raz v mesiaci aj huncovskí farári. V nedávnej minulosti bola filiálkou Huncoviec aj Stará Lesná.
História - Stručné dejiny farnosti a kostola v Huncovciach
_________________________________________________________________________________________________________________________
